Život Prešova
online
online
Obama chce Iraku pomôcť, ale nasadenie pozemných síl sa vylučuje
13.06.2014 Celý región
Washington 13. júna (TASR) - Predstavitelia Spojených štátov vylúčili možnosť návratu amerických vojsk do Iraku na potlačenie al-Káidou inšpirovaného povstania, ale americký prezident Barack Obama zvažuje rad krátkodobých vojenských alternatív vrátane vzdušných úderov. Informovala dnes o tom tlačová agentúra AP.
Džihádisti obsadili dve veľké iracké mestá a rad menších a pohrozili, že budú postupovať na Bagdad. Irak čelil obnovujúcemu sa násiliu od odchodu amerických vojsk koncom roka 2011.
Prudký nárast násilia tento týždeň viedol vo štvrtok k evakuácii Američanov z hlavnej vojenskej leteckej základne v severnom Iraku, kde USA cvičili iracké bezpečnostné zložky.
Podľa Obamových štvrtkových vyjadrení "je jasné", že Irak potrebuje ďalšiu pomoc od Spojených štátov a medzinárodného spoločenstva - militantná skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) získala rýchle víťazstvá.
Republikánski zákonodarcovia kladú za eskaláciu násilia v Iraku istú vinu aj Obamovi. Americký prezident sa zdráhal znovu zapojiť do konfliktu, voči ktorému mal dlho výhrady.
Iracká vláda viac ako rok žiadala Spojené štáty o ďalšiu pomoc pri boji proti povstaniu, živenému občianskou vojnou v susednej Sýrii. Severný Irak sa stal zastávkou pre povstalcov, ktorí sa pravidelne pohybovali medzi oboma krajinami a šírili násilie sýrskej vojny.
Irackí lídri znovu požiadali tento týždeň o pomoc, chceli bezpilotné lietadlá a lietadlá s posádkou, ktoré by sa dali použiť na prieskum aj aktívne misie. Obama zvažuje tieto požiadavky a očakáva sa, že o spôsobe akcie rozhodne v priebehu niekoľkých dní, tvrdí AP.
Spojené štáty už v Iraku používajú bezpilotné lietadlá na spravodajské účely. Aj predtým, než by vôbec došlo k vzdušným úderom, môže americký prezident zvýšiť prílev vojenskej pomoci irackej vláde, ktorá je pod stálym tlakom - väčšmi pomôcť pri výcviku irackých bezpečnostných síl a zvýšiť možnosti irackých spravodajských služieb.
Spojené štáty sú opatrné, aby ich vojenská pomoc nepadla do rúk militantov, alebo nebola inak zneužitá. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiová uviedla, že USA posielajú humanitárnu pomoc za zhruba 12 miliónov dolárov pre takmer milión Iračanov, ktorí pre nedávne boje ušli zo svojich domovov.
Obama sa vo štvrtok radil so svojím tímom pre národnú bezpečnosť o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Iraku. Viceprezident Joe Biden zatelefonoval irackému premiérovi Núrímu Málikímu a zdôraznil, že USA sú pripravené pomôcť, ale pre Bagdad je životne dôležitým, aby prišiel s dlhodobými riešeniami svojho vnútorného politického sporu.
Takmer všetci americkí vojaci v decembri 2011 odišli z Iraku po tom, ako sa Washington a Bagdad nedohodli na bezpečnostnej zmluve, ktorá by umožnila udržať v krajine obmedzený počet amerických vojakov prinajmenšom na niekoľko rokov.
Americký senátor John McCain, ktorý často kritizuje Biely dom, vyzval na rezignáciu celý Obamov tím pre národnú bezpečnosť. Predseda Snemovne reprezentantov John Boehner obvinil Obamu, že si "zdriemol", kým sa situácia zhoršovala.
Zdá sa však, že americký Kongres je rozdelený v názore na to, ako reagovať. Niektorí republikáni podporujú vzdušné údery, iní zákonodarcovia - z radov demokratov i republikánov - to však považujú za zlý prístup. Neozvali sa hlasy, volajúce po opätovnom vyslaní amerických vojakov do Iraku. Obamovi poradcovia povedali, že prezident nemá chuť znovu vohnať Spojené štáty do tamojšieho konfliktu.Po úteku armády obsadili džihádisti dve mestá v provincii Dijálá
Džihádisti zo sunnitskej militantnej organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) obsadili vo štvrtok večer po úteku irackých bezpečnostných síl na východe Iraku aj dve mestá s okolitými dedinami - Džalawlá a Saadíja v provincii Dijálá, hraničiacej s Iránom. S odvolaním sa na bezpečnostné zdroje o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Kurdské ozbrojené milície Pešmerga posilnili ešte pred príchodom džihádistov svoju prítomnosť v meste Džalawlá, aby chránili kancelárie svojej politickej strany. K zrážkam medzi kurdskými milíciami a džihádistami nedošlo.
Sunnitskí militanti bojujúci proti irackej vláde vo štvrtok upevnili kontrolu nad severnými oblasťami krajiny, kde majú vo svojich rukách mesta Mósul a Tikrít, a jeden z ich vodcov vyzval na pochod na Bagdad, kde si podľa jeho slov musia "vyrovnať účty".
Iracký analytik sídliaci v Ammáne Kirk Sowell však neočakáva, že by sa sunnitskí militanti pokúsili dobyť Bagdad, kde je väčšina populácie šiitská. Je možné, že chcú, aby armáda posilnila obranu hlavného mesta, čo poskytne ISIL-u čas na konsolidáciu v Mósule, povedal Sowell agentúre DPA.
Kurdi, ktorí spravujú vlastný autonómny región na severe Iraku, využili chaos v krajine na rozšírenie svojho územia. Prevzali kontrolu nad mestom Kirkúk, kde sú bohaté ropné zásoby, a ďalšími oblasťami mimo oficiálne hranice svojho územia.
Štvrtková žiadosť irackého premiéra Núrího Málikího o vyhlásenie núdzového stavu bola neúspešná, pretože sa nezišiel potrebný počet poslancov. Zasadnutie parlamentu ignorovali najmä sunnitskí a kurdskí poslanci, ktorí sa stavajú proti udeleniu mimoriadnych právomocí šiitovi Málikímu, ktoré by dostal v prípade schválenia núdzového stavu.
OSN: Pred postupujúcimi sunnitskými militantmi ušlo už pol milióna Iračanov
Najmenej pol milióna Iračanov opustilo podľa odhadov OSN od pondelka svoje domovy v obave z bojov, únosov a znásilnení po tom, ako sa veľkých území na severe krajiny zmocnili militanti z organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL). Sú medzi nimi nielen rodiny, ale aj prchajúci vojaci irackej armády, uvádza agentúra AP. Všetci smerujú na sever krajiny.
Exodus sa začal po tom, ako bojovníci ISIL, ktorá vznikla odtrhnutím od al-Káidy, v pondelok neočakávane dobyli severoiracký Mósul.
Jeden z mladých utečencov povedal, že do ich domu prišli maskovaní muži a vyhrážali sa im. Preto utiekli. Spomenul rýchlo sa šíriace fámy, že maskovaní banditi využívajú chaos a zmocňujú sa mladých žien, ktoré znásilňujú alebo prinútia k sobášu. "Ničia česť rodín," vyhlásil Abid, ktorý nechcel v strachu z ISIL uviesť svoje celé meno.
Mnohí z utečencov uviedli, že sa vydali na cestu v obave z vojenskej odvety irackej armády.
Druhé najväčšie iracké mesto Mósul je prevažne sunnitské, na rozdiel od metropoly Bagdad, kde je väčšina populácie šiitská. Mnohí z obyvateľov Mósulu sa už dlho sťažovali na diskrimináciu a zlú starostlivosť zo strany irackej vlády, v ktorej majú hlavné slovo šiiti.
"Báli sme sa, že sa boje rozšíria a Málikího armáda nás bude ostreľovať," uviedla žena v strednom veku, hovoriac o šiitskom premiérovi Núrím Málikím.
"Nech vládne ktokoľvek, my chceme iba, aby boli naše deti v bezpečí," dodal jej 62-ročný manžel. Mnohí utečenci povedali, že spanikárili, keď počuli, že irackí vojaci opúšťajú svoje stanovištia a utekajú pre sunnitskými militantmi.
Kurdské bezpečnostné sily na autonómnom území sa zmocnili najmenej desiatich irackých vojenských vozidiel, ktoré opustili vojaci unikajúci pred postupujúcimi bojovníkmi ISIL-u.
Džihádisti obsadili dve veľké iracké mestá a rad menších a pohrozili, že budú postupovať na Bagdad. Irak čelil obnovujúcemu sa násiliu od odchodu amerických vojsk koncom roka 2011.
Prudký nárast násilia tento týždeň viedol vo štvrtok k evakuácii Američanov z hlavnej vojenskej leteckej základne v severnom Iraku, kde USA cvičili iracké bezpečnostné zložky.
Podľa Obamových štvrtkových vyjadrení "je jasné", že Irak potrebuje ďalšiu pomoc od Spojených štátov a medzinárodného spoločenstva - militantná skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) získala rýchle víťazstvá.
Republikánski zákonodarcovia kladú za eskaláciu násilia v Iraku istú vinu aj Obamovi. Americký prezident sa zdráhal znovu zapojiť do konfliktu, voči ktorému mal dlho výhrady.
Iracká vláda viac ako rok žiadala Spojené štáty o ďalšiu pomoc pri boji proti povstaniu, živenému občianskou vojnou v susednej Sýrii. Severný Irak sa stal zastávkou pre povstalcov, ktorí sa pravidelne pohybovali medzi oboma krajinami a šírili násilie sýrskej vojny.
Irackí lídri znovu požiadali tento týždeň o pomoc, chceli bezpilotné lietadlá a lietadlá s posádkou, ktoré by sa dali použiť na prieskum aj aktívne misie. Obama zvažuje tieto požiadavky a očakáva sa, že o spôsobe akcie rozhodne v priebehu niekoľkých dní, tvrdí AP.
Spojené štáty už v Iraku používajú bezpilotné lietadlá na spravodajské účely. Aj predtým, než by vôbec došlo k vzdušným úderom, môže americký prezident zvýšiť prílev vojenskej pomoci irackej vláde, ktorá je pod stálym tlakom - väčšmi pomôcť pri výcviku irackých bezpečnostných síl a zvýšiť možnosti irackých spravodajských služieb.
Spojené štáty sú opatrné, aby ich vojenská pomoc nepadla do rúk militantov, alebo nebola inak zneužitá. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiová uviedla, že USA posielajú humanitárnu pomoc za zhruba 12 miliónov dolárov pre takmer milión Iračanov, ktorí pre nedávne boje ušli zo svojich domovov.
Obama sa vo štvrtok radil so svojím tímom pre národnú bezpečnosť o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Iraku. Viceprezident Joe Biden zatelefonoval irackému premiérovi Núrímu Málikímu a zdôraznil, že USA sú pripravené pomôcť, ale pre Bagdad je životne dôležitým, aby prišiel s dlhodobými riešeniami svojho vnútorného politického sporu.
Takmer všetci americkí vojaci v decembri 2011 odišli z Iraku po tom, ako sa Washington a Bagdad nedohodli na bezpečnostnej zmluve, ktorá by umožnila udržať v krajine obmedzený počet amerických vojakov prinajmenšom na niekoľko rokov.
Americký senátor John McCain, ktorý často kritizuje Biely dom, vyzval na rezignáciu celý Obamov tím pre národnú bezpečnosť. Predseda Snemovne reprezentantov John Boehner obvinil Obamu, že si "zdriemol", kým sa situácia zhoršovala.
Zdá sa však, že americký Kongres je rozdelený v názore na to, ako reagovať. Niektorí republikáni podporujú vzdušné údery, iní zákonodarcovia - z radov demokratov i republikánov - to však považujú za zlý prístup. Neozvali sa hlasy, volajúce po opätovnom vyslaní amerických vojakov do Iraku. Obamovi poradcovia povedali, že prezident nemá chuť znovu vohnať Spojené štáty do tamojšieho konfliktu.Po úteku armády obsadili džihádisti dve mestá v provincii Dijálá
Džihádisti zo sunnitskej militantnej organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) obsadili vo štvrtok večer po úteku irackých bezpečnostných síl na východe Iraku aj dve mestá s okolitými dedinami - Džalawlá a Saadíja v provincii Dijálá, hraničiacej s Iránom. S odvolaním sa na bezpečnostné zdroje o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Kurdské ozbrojené milície Pešmerga posilnili ešte pred príchodom džihádistov svoju prítomnosť v meste Džalawlá, aby chránili kancelárie svojej politickej strany. K zrážkam medzi kurdskými milíciami a džihádistami nedošlo.
Sunnitskí militanti bojujúci proti irackej vláde vo štvrtok upevnili kontrolu nad severnými oblasťami krajiny, kde majú vo svojich rukách mesta Mósul a Tikrít, a jeden z ich vodcov vyzval na pochod na Bagdad, kde si podľa jeho slov musia "vyrovnať účty".
Iracký analytik sídliaci v Ammáne Kirk Sowell však neočakáva, že by sa sunnitskí militanti pokúsili dobyť Bagdad, kde je väčšina populácie šiitská. Je možné, že chcú, aby armáda posilnila obranu hlavného mesta, čo poskytne ISIL-u čas na konsolidáciu v Mósule, povedal Sowell agentúre DPA.
Kurdi, ktorí spravujú vlastný autonómny región na severe Iraku, využili chaos v krajine na rozšírenie svojho územia. Prevzali kontrolu nad mestom Kirkúk, kde sú bohaté ropné zásoby, a ďalšími oblasťami mimo oficiálne hranice svojho územia.
Štvrtková žiadosť irackého premiéra Núrího Málikího o vyhlásenie núdzového stavu bola neúspešná, pretože sa nezišiel potrebný počet poslancov. Zasadnutie parlamentu ignorovali najmä sunnitskí a kurdskí poslanci, ktorí sa stavajú proti udeleniu mimoriadnych právomocí šiitovi Málikímu, ktoré by dostal v prípade schválenia núdzového stavu.
OSN: Pred postupujúcimi sunnitskými militantmi ušlo už pol milióna Iračanov
Najmenej pol milióna Iračanov opustilo podľa odhadov OSN od pondelka svoje domovy v obave z bojov, únosov a znásilnení po tom, ako sa veľkých území na severe krajiny zmocnili militanti z organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL). Sú medzi nimi nielen rodiny, ale aj prchajúci vojaci irackej armády, uvádza agentúra AP. Všetci smerujú na sever krajiny.
Exodus sa začal po tom, ako bojovníci ISIL, ktorá vznikla odtrhnutím od al-Káidy, v pondelok neočakávane dobyli severoiracký Mósul.
Jeden z mladých utečencov povedal, že do ich domu prišli maskovaní muži a vyhrážali sa im. Preto utiekli. Spomenul rýchlo sa šíriace fámy, že maskovaní banditi využívajú chaos a zmocňujú sa mladých žien, ktoré znásilňujú alebo prinútia k sobášu. "Ničia česť rodín," vyhlásil Abid, ktorý nechcel v strachu z ISIL uviesť svoje celé meno.
Mnohí z utečencov uviedli, že sa vydali na cestu v obave z vojenskej odvety irackej armády.
Druhé najväčšie iracké mesto Mósul je prevažne sunnitské, na rozdiel od metropoly Bagdad, kde je väčšina populácie šiitská. Mnohí z obyvateľov Mósulu sa už dlho sťažovali na diskrimináciu a zlú starostlivosť zo strany irackej vlády, v ktorej majú hlavné slovo šiiti.
"Báli sme sa, že sa boje rozšíria a Málikího armáda nás bude ostreľovať," uviedla žena v strednom veku, hovoriac o šiitskom premiérovi Núrím Málikím.
"Nech vládne ktokoľvek, my chceme iba, aby boli naše deti v bezpečí," dodal jej 62-ročný manžel. Mnohí utečenci povedali, že spanikárili, keď počuli, že irackí vojaci opúšťajú svoje stanovištia a utekajú pre sunnitskými militantmi.
Kurdské bezpečnostné sily na autonómnom území sa zmocnili najmenej desiatich irackých vojenských vozidiel, ktoré opustili vojaci unikajúci pred postupujúcimi bojovníkmi ISIL-u.
0
www.ZIVOTPO.sk
